Poznám Horehronský trojboj v kombinácii Rum - Vodka - Borovička. Tekntokrát sa však objavila jeho nová - športová verzia v zložení - beh - bike a splav Hrona, ktorá ma oslovila viac ako tá predošlá a tak som narýchlo rozbehla pátranie po spoluparťákovi - kedže tento pretek je pretek dvojíc. A tak sa stalo že sme sa v prvomájovú sobotu ocitli vo vodáckom kempe Dronte v Nemeckej, kde bola prezentácia a zraz účastníkov.

Nad Nízkymi Tatrami vyseli dažďové mraky - ideálny čas na kúpanie sa v Hrone:-)) Napriek tomu sa nazbieralo 25 dvojíc. Časť účastníkov bola v kempe už od piatku a dolaďovala formu rôznymi spôsobmi - neskôr bolo pripomienkované že by sa pre nich mala aj vytvoriť osobitná kategória, lebo intenzívne športovali už o deň skôr:-) Zloženie pretekárov bolo rôzne - od detí s rodičmi, cez turistov seniorov až po športovcov. Po prezentácii všetky družstvá vyfasovali mapku s traťou a s profilom, sadli sme na biky a celý peletón sa presunul na železničnú stanicu do Predajnej. Tu sme chvíku riešili logickú hádanku - ako naložiť 50 bicyklov do jedného auta a prívesu. Nasledoval výklad trate a pár dobre mienených rád od organizátorov. Potom ešte spoločná foto pred štartom a hurá na vec.

Prvá, bežecká časť so štartom v Predajnej mala 9,5 km s prevýšením cca 800 metrov, hlavne na prvých piatich km, zvyšných 4,5 sa bežalo už po kvázi rovnej zvážnici. Hneď po štarte sa pole rozdelilo na dve skupiny - na turistov a bežcov. Bežalo sa/ turistikovalo strmým lesným terénom, krásnou prírodou Slovenského Rudohoria až na Chatu pod Hrbom, kde sa presadalo na bicykle. Podmienkou bolo, že na jednotlivé kontroly museli prísť družstvá naraz - alebo tam museli počkať na svojho parťáka.

Pokračovalo sa 22 km cyklistickou časťou, prevažne to bol zjazd cez Kamenistú dolinu až k Čiernemu Hronu. Začiatok bol poriadny dawn hill - teda aspoň pre mňa:-)Pochopila som na čo je dobrý odpružený bicykel a tretry:-))Bolo pár širokých a hlbokých jarkov po ceste a tri zavreté rampy, ale inak velmi pekná trať aj okolie bolo nádherné. Striedala sa lesná zvážnica a asfalt.

Na Troch vodách bola kontrola ktorá nás nasmerovala do trošku inej doliny a tak sme asi po 5 km šliapania do kopca zistili, že sme v rici:-))Po ceste naspäť sme povracali aj ostatné dvojice a žienky z kontroly sme posunuli o 200 m nižšie, kde bola už naozajstná odbočka do Kamenistej doliny. Medzitým došlo na biblický výrok - ,,poslední budú prví,, a zrazu sme sa ocitli pri konci peletónu. Netreba to však brať tragicky - veď o nič nejde, počasie bolo krásne, príroda okolo tiež, tak sme sa posnažili v stúpaní na Štomp čo to poobiehať. Zo Štompu to už šlo šúsom dole až k Čiernemu Hronu, kde nás čakali loďky.

Začala sa vodácka časť dlhá 17 km s cieľom v kempe v Nemeckej. Čierny Hron bol trošku plytší ale na začiatok splavu úplne super. Neskôr nás to vypľulo do veľkého Hrona a tak sme hľadali v prúdoch ten najlepší a najrýchlejší. Keď si odmyslím všetky tie smeti a bordel okolo brehov - môžem povedať, že Hron je krásna rieka. Hlavne teraz na jar, keď okolo všetko kvitne. Ku koncu ,,plavby,, sme museli aj popádlovať lebo nás dobiehalo pár lodiek - takže k rozbitým nohám z bicykla a behu sa pridali aj ruky a večer bolel kompletne celý človek:-)). V Nemeckej muselo každé družstvo vytiahnuť loďku na breh a bežať až na terasu do kempu - buch po stole a bol si v cieli. Boli to pekné boje - pri niektorých družstvách sa rozhodovalo o umiestnení až v záverečnom šprinte:-)

V celku hodnotím pretek ako vydarenú akciu a budúci prvý ročník odporúčam všetkým športovým, turistickým a podobne postihnutým nadšencom.

Sisa Jahnová